Nedávno, keď CBAM EÚ vstupuje do fázy prechodu a postupného posilňovania, štruktúra vývozných nákladov ocele a súvisiacich produktov s vysokými -emismi uhlíka prechádza významnými zmenami. Pre oceliarske spoločnosti, ktoré sa primárne zaoberajú exportným obchodom, to nie je len otázka dodržiavania predpisov, ale má aj priamy vplyv na cenové systémy a nákupné rozhodnutia zahraničných zákazníkov.
Podľa súčasného politického rámca EÚ sú výrobky z ocele uvedené ako kľúčové odvetvie na hodnotenie emisií uhlíka. V budúcnosti budú náklady postupne vypočítané na základe uhlíkovej náročnosti produktu a prepojené s oceňovaním uhlíka počas formálnej implementačnej fázy. Priemysel sa vo všeobecnosti domnieva, že po úplnom prenesení nákladov na uhlík sa celkové vývozné náklady niektorých výrobkov z ocele s vysokou -energiou-spotrebou energie môžu zvýšiť približne o 5 % až 15 % v závislosti od výrobných procesov, energetickej štruktúry a transparentnosti údajov o emisiách uhlíka v spoločnosti.
Táto zmena núti zámorských kupujúcich prehodnotiť svoje štruktúry dodávateľského reťazca. Niektorí európski kupujúci začínajú uprednostňovať dodávateľov s nízkouhlíkovými taviacimi cestami alebo certifikáciami s vysledovateľnou uhlíkovou stopou, čo znamená, že konkurenčný model spoliehajúci sa výlučne na cenové výhody slabne. Naopak, oceliarske spoločnosti s ekologickými výrobnými schopnosťami a certifikačnými systémami ľahšie zabezpečia dlhodobú-stabilitu objednávok. Niektoré údaje o medzinárodnom obchode medzitým ukazujú, že dopyty týkajúce sa nízkouhlíkovej ocele, recyklovanej ocele a ocele s vysokou -pridanou hodnotou- sa na európskom trhu v poslednom čase zvýšili, čo odzrkadľuje, že nadväzujúce odvetvia sa vopred prispôsobujú trendu presunu nákladov, ktorý prinášajú zmeny v politike. Táto štrukturálna zmena tiež núti exportné spoločnosti zrýchľovať technologické inovácie a energetickú optimalizáciu.
Čínske spoločnosti vyvážajúce oceľ sa musia v krátkodobom horizonte zamerať na tri kľúčové body: po prvé, zlepšenie systému účtovania údajov o emisiách uhlíka a zvýšenie transparentnosti údajov; po druhé, optimalizácia štruktúry produktu a zvýšenie podielu produktov s vysokou-pridanou hodnotou-a nízkouhlíkovými-uhlíkmi; a po tretie, vopred komunikovať so zahraničnými zákazníkmi o mechanizmoch zdieľania{3}} uhlíkových nákladov, aby sa predišlo strate objednávok v dôsledku kolísania cien.
Dá sa predvídať, že konkurenčná logika medzinárodného obchodu s oceľou sa postupne posunie od „cenovej súťaže“ ku komplexnému konkurenčnému modelu „uhlíkové náklady + zelená certifikácia + stabilita dodávok“. Ktokoľvek dokončí svoju zelenú transformáciu skôr, získa iniciatívu v novom kole úprav globálneho dodávateľského reťazca.
